Kanna (latinsky Sceletium tortuosum) je sukulentná rastlina pôvodom z Južnej Afriky, kde tiež dodnes rastie. Radí sa do čeľade kosmatcovité. Dorastá do výšky 30 centimetrov, má však tendenciu sa rozpínať do šírky. Listy sú široké 4 cm, svetlozelené a mäsité. Kvety majú farbu bieložltú až svetlo oranžovú. Okvetných lístkov je veľa v tvare tenkých plátkov.
Svoje pevné stanovište má Kanna na juhu Afriky v tradičnej ľudovej medicíne. Pomaly sa ale rozširuje do celého sveta.
Juhoafrickými pastiermi, lovcami a zberačmi bola používaná už od praveku ako takzvaný modulátor nálady. Prvá zmienka o byline bola v roku 1662 spísaná Jan Van Riebeeck, ktorý popisoval prečo bylinu užívať. Tradične sa Kanna prežúvala, alebo jedla sušená. Často sa tiež fajčila, alebo šňupala. Ďalším obľúbeným spôsobom bola výroba tinktúr.
Čo Kanne obsahuje:
Medzi obsiahnuté mesembrinové alkaloidy patrí hlavne mesembrin a mesembrenon. Ďalšími alkaloidmi sú mesembrenol a mesembranol. Fermentované preparáty obsahujú takzvaný delta-7-mesembrenon.
Pre extrakt z kanny je vypracovaná metóda pre testovanie účinných látok, ktorá nesie názov Zembrin. Psychotropné účinky Kanny sú založené na skutočnosti, že účinné alkaloidy tohto kríka inhibujú fosfodiesterázy 4 (PDE-4) a serotonínu.
Kanna je malá, drobná rastlinka pôvodom z južnej Afriky. Je zaujímavé, že jej prirodzené rozšírenie nie je tak razantné, ako u ostatných druhov. Prakticky zostala v Afrike. Kanna má zelené, mäsité listy o šírke cca 4 centimetre. Dorastá sa do výšky 30 centimetrov a kvitne drobnými svetlo-žltými a oranžovo-ružovými kvetmi.
Historicky sa o Kanne prvýkrát dozvedáme od Jana van Riebeecka, ktorý roku 1662 spísal ako účinky ako aj dôvod, prečo vlastne Sceletium tortuosum (latinsky) užíval. Jej účinky však boli známe už mnoho storočí skôr. Kannu totiž užívali juhoafrickí pastieri, zberači, ale aj lovci. Užívali ju ako modulátor nálady. Tradične sa užívala pomocou žuvania listov. Postupom času sa začala užívať aj ako tinktúra, alebo prísada do bylinných cigariet.
