Stonehenge je megalitický monument, ktorý stojí na Salisbury Plain, v južnom Anglicku. Pozostáva prevažne z tridsiatich 3 metre vysokých a 26 ton vážiacich kameňov, ktoré sú usporiadané do kruhu, na vrchu prepojené menšími 6-tonovými kameňmi. Vo vnútri celého kruhu je ešte jeden menší kruh postavený z rovnakých, ale menších kameňov.

Postavený bez použitia ťažných zvierat a tvarovaný len pomocou primitívnych opracovávaích nástrojov, Stonehenge bol postavený mnoho kilometrov od kameňolomu, odkiaľ kamene pochádzajú. Archeologické výskumy ukazujú, že Stonehenge bol postavený niekedy v období pred 3000-5000 rokov. Stonehenge je postavený tak, že počas rovnodennosti a počas slnovratu, lúče Slnka siahajúce cez horizont, presne zapadajú do medzier medzi kameňmi. Samozrejme že to nie je náhoda, čo len potvrdzuje mystický pôvod Stonehenge. 

Stonehenge ako primitívny počítač ?

Profesor astronómie Gerald Hawkins tvrdí, že Stonehenge je dômyselným astronomickým observátoriom, alebo niečo ako primitívny počítač, ktorý slúži na výpočet slnečných fáz. "Ak si uvedomíme rozostavenie, vzťahy a využitie týchto kameňov, zistíme, načo vlastne slúžia. Pomocou týchto kameňov vedeli naši predkovia veľmi presne predpovedať slnečné a mesačné fázy, a to aj niekoľko sto rokov vopred. To vlastne znamená, že Stonehenge je okrem iného aj jednoduchým nástrojom na meranie času, niečo ako kalendár." - tvrdí Hawkins. 

Každý rok v prvý letný deň, ako Slnko vyjde na oblohu, nachádza sa presne nad hlavným kameňom. Toto je najzaujimavejším faktom tohto monumentu, mimochodom postaveného v rovnakej ére ako Egyptská Veľká Pyramída. Máme možnosť sa domnievať, že stavitelia Stonehenge si takto značili deň, ktorý bol pre nich začiatkom nového roka. Počítaním dní medzi týmito intervalmi si mohli vypočítať dĺžku jedného roka. To poslúžilo ako jednoduchý kalendár, podľa ktorého sa riadilo sadenie plodín, žatva a podobne. 

Avšak....na určenie jedného cyklu je potrebná znalosť ostatných dvoch cyklov. Jedným je dĺžka lunárneho mesiaca - tá je vyznačená pomocou dvoch kruhov, v ktorých je po 29 a 30 dier. Druhý cyklus je však trochu iný. Je to tzv. "lunárny priesečník". Muselo trvať stovky rokov, aby sa niečo také mohlo odsledovať. Tieto informácie museli byť predávané z generácie na generáciu, nakoľko všetko je v Stonehenge vyznačené pomocou masívnych blokov. 

Kto boli títo ľudia ako dokázali sledovať takýto cyklus ešte predtým, ako boli vôbec vyrobené prvé kovové nástroje? Niektoré hlasy hovoria, že Stonehenge postavili Druidi, ale v skutočnosti nevieme o staviteľoch nič. Vieme, že skutočné pohyby Slnka a Mesiaca sú presne zobrazené v tomto monumente. Pohybovaním menších kameňov okolo kruhu môžeme presne merať polohy Slnka, Mesiaca a taktiež aj lunárny priesečník. 

Prečo boli slnečné a mesačné fázy pre antických obyvateľov tak dôležité ? Pravdepodobne považovali zatmenie Slnka a Mesiaca ako nejakú hrozbu - úkaz hrôzy a skazy. Ale neskoršie výskumy ukázali, že stavitelia zrejme chceli znázorniť niečo iné. Stonehenge by podľa všetkého mohol slúžiť ako miesto uctievania starovekých bohov. Dr. William Stukeley už v roku 1740 tvrdil, že Stonehenge je monument, pomocou ktorého Druidovia úctievali svojho boha Hada. 

Moderné vedecké výskumy ukazujú, že Zem bola už mnohokrát zasiahnutá meteoritom alebo kométou. Laboratórny výskum zrážok s kométami ukázal, že za posledných 10 000 rokov Zem zažila dve veľké a sedem menších zrážok. Prvá veľká zrážka bola asi v roku 7640 PNL a druhá okolo roku 3150 PNL. Druhá menovaná mala za následok aj známu Noeovu potopu sveta. Christopher Knight a Robert Lomas dokázali, že antickí Európania nie len že prežili prvú povodeň v roku 7640 PNL, ale vyvinuli sa vo vysoko pokročilú civilizáciu, ktorá dokázala predvídať budúce zrážky. Postavili istú sieť dômyselných astronomických observátorií, tieto antické civilizácie vytvorili presný lunárny, solárny a planetárny kalendár, pomocou ktorého mohli presne merať zrážky Zeme s inými telesami niekoľko sto rokov vopred. Toto bol dôvod stavania takýchto megalitických štruktúr, ako Stonehenge.

Šalvia divotvorná

Jedna z najmocnejších bylín na svete - Šalvia divotvorná resp. Salvia divinorum.