Šperky sprevádzajú človeka už od nepamäti - história šperkov
Šperky dnes používame ako ozdobné doplnky. Či už v podobe drahých originálnych šperkov, alebo častejšie používanej bižutérie. Dopĺňajú náš outfit alebo zvýrazňujú náš look. Stali sa súčasťou módy a používame ich takmer každodenne. V minulosti to tak však nebolo.
Šperky sú staré asi tak ako samotné ľudstvo. Nosili sa ako ozdoba tela a patrili k človeku už od pradávna. Šperky sa používali aj ako platidlo, alebo ako znak spoločenského postavenia, bohatstva, moci. Niektoré kultúry používali šperky ako amulety, ktoré ich ochraňovali proti urieknutiu, pred zlými silami a duchmi. Šperky v rôznych podobách boli aj náboženskými alebo kmeňovými symbolmi. Niektoré zdroje uvádzajú, že okrášľovanie tela šperkami predchádzalo aj noseniu oblečenia. Pozrime sa spolu do histórie šperkov.
Vývoj šperkov z pohľadu materiálov
Archeológovia objavili šperky už z doby praveku. Pochopiteľne sa však neobjavovali v podobe, akej ich poznáme dnes. Ako materiál k výrobe šperku sa používalo hocičo, čo ľudia našli v prírode. Najstaršie nálezy primitívnych šperkov boli v podobe prevŕtaných mušlí, zubov, kameňov alebo kostí zviazaných šnúrkou. V dobe kamenej slúžili šperky ako amulety, teda na ochranu pred zlom a nebezpečenstvom. Boli tiež symbolom postavenia v spoločenstve, resp. v tlupe.
Rozvoj vo výrobe šperkov nastal po objavení kovov. V staroveku, v období antiky, sa začali šperky vyrábať aj z kovov ako bronz, striebro a z najcennejšieho kovu, zo zlata. Výroba prebiehala pomocou techniky tavenia. Neskôr sa ľudia zdokonaľovali v tom, ako šperky vyrábať a postupne našli aj spôsoby, ako ich vyzdobiť. To bolo vo výrobe šperkov kľúčové. V dobe bronzovej sa tak začali objavovať prvé náhrdelníky, náušnice, alebo aj rôzne spony. Šperky začali nadobúdať podobu, ktorá sa zachováva až dodnes.
Zlaté náušnice, 4.-6. storočie
Šperky ako symbol spoločenského postavenia
Už aj v staroveku slúžili šperky na vyjadrenie postavenia v spoločnosti. Ľudia v starovekom Ríme, Egypte a Grécku sa dávali so šperkami aj pochovávať, a tak o svoj spoločenský status neprišli ani v posmrtnom živote. Svedčia o tom najmä bohaté nálezy zlatých šperkov v hrobkách egyptských faraónov.
V starovekom Egypte bolo najpoužívanejším materiálom na výrobu šperkov zlato. Zlaté šperky však mohol najskôr nosiť len faraón a jeho žena, pretože zlato symbolizovalo večnosť. Až neskôr sa mohli zlatom zdobiť aj iní hodnostári a náboženskí predstavitelia. Zlaté šperky z obdobia starovekého Egypta boli mohutné a hrubé, fungovali ako prejav bohatstva. Práve v Egypte veľmi prosperovalo majstrovstvo zlatníctva. Faraóni si dávali zlaté šperky zdobiť hieroglyfmi s náboženskou symbolikou. Neskôr aj vzácnymi a hodnotnými farebnými kameňmi, čo si vyžadovalo zdokonaľovanie techniky šperkárstva. Z tejto doby sú známe mohutné zlaté náhrdelníky a náramky, často valcovitého tvaru, veľké kruhové náušnice, zlaté pásy, prstene, ale aj amulety. Práve v Egypte vznikli šperky v takej podobe, v akej ich nosíme aj dnes.
Amulet, staroveký Egypt
V starovekom Grécku a Ríme sa šperky stali súčasťou módy a tešili sa veľkej obľube. V Ríme sa prvýkrát začali na šperkoch objavovať aj perly. Mohli ich však nosiť len vysokopostavení cirkevní hodnostári.
V období stredoveku boli šperky symbolom a jasným odrazom spoločenského postavenia. Šperky sa začali osadzovať aj drahými kameňmi. Nižšia vrstva si mohla dovoliť len šperky z lacných kovov, z medi a cínu. Vyššia vrstva, šľachta a kráľovské rodiny vlastnili zlato, vzácne kamene a s radosťou ich nosili a ukazovali na obdiv svojmu ľudu. Takéto drahé šperky nosili ako znak svojho bohatstva a nadradeného postavenia v spoločnosti. Zdobili sa nimi nie len ženy, ale aj muži. Ženy nosili najmä náušnice a náhrdelníky s veľkými drahými kameňmi, ale aj diadémy a korunky. Muži sa zdobili prsteňmi a rôznymi sponami.
Ako vyzerali novoveké šperky
O tom, ako šperky vyzerali, máme vedomosť vďaka archeologickým nálezom, ale takisto vďaka dobovým umeleckým maľbám a portrétom. Na portrétoch sa nechávali zobrazovať majetní ľudia a vždy sa pritom vyzdobili svojimi šperkami.
V období gotiky (12.-15. storočie), ktoré plynule nasledovalo románsky sloh, boli šperky súčasťou módy. Za šperky sa považovali aj gombíky alebo spony, opasky, alebo šnurovačky na zapnutie plášťa.
Najvýznamnejším obdobím novoveku bola renesancia (15. - 16 storočie). Toto obdobie sa označuje aj termínom návrat k antike. Pre renesanciu sú typické mohutné farebné šperky. Nosili sa najmä prstene. Módnou aj dobovou záležitosťou bolo, že prstene obsahovali otvárateľnú schránku, do ktorej sa dalo nasypať jed. Otráviť niekoho tým, že mu nasypali do pohára jed, bolo v tej dobe veľmi bežné. A odrazilo sa to aj v podobe šperkov.
Obdobie baroka (17. - 18. storočie) je typické prepychovou módou, honosnými šatami, šnurovačkami, parochňami. Ženy nosili brošne a rôzne ihlice najmä zo zlata, ktoré boli ozdobené drahými kameňmi. Muži nosili strieborné gombíky. Tie boli majetkom, ktorý sa stával hodnotnou súčasťou dedičstva.
V modernom období, na prelome 18. a 19 storočia vyrábali šperkári svoje produkty najmä pre meštiansku vrstvu obyvateľstva. Ženy sa ozdobovali prevažne náhrdelníkmi, náušnicami, náramkami. Muži ostali verní prsteňom. Nosili aj manžetové gombíky a klasikou bola aj retiazka, ktorou mali prichytené vreckové hodinky. V období secesie pribudli šperky s nádhernými kvetnatými ornamentmi.
Význam šperkov v súčasnosti
Tak ako v minulosti, aj dnes sú šperky znakom majetnosti svojich nositeľov. Bohatí ľudia často investujú do kvalitných šperkov a drahých hodiniek. Šperky tak aj dnes majú veľkú hodnotu. Cena šperku závisí od materiálu, z ktorého je šperk vyrobený a kvality kameňov. Najdrahšie šperky sú zo zlata, či už bieleho, žltého alebo ružového. Lacnejšie sú strieborné šperky a šperky vyrobené z chirurgickej ocele. Tá je v súčasnosti populárna, pretože je vhodná aj pre alergikov, ktorí sú alergickí na všetky ostatné kovy. Čo sa týka kameňov, najcennejší je diamant. Kvalita diamantu sa meria nie len jeho veľkosťou ale aj čistotou a farbou. Iné, často používané kamene pri výrobe šperkov sú zirkón, rubín, zafír, smaragd.
V dnešnej dobe sa vyrábajú aj lacné šperky, bižutéria, ktorá je dostupná každému. Materiály, z ktorých sa bižutéria vyrába, sú lacné kovy, ale aj plast, alebo textil.
Originálne a vzácne šperky sú často súčasťou dôležitých a výnimočných okamihov v živote človeka. Darovanie šperku v sebe takmer vždy nesie istý význam. Dievčatá sprevádzajú šperky už skoro po narodení, kedy väčšinou dostanú svoje prvé né, či zlaté náušnice. Pri krste, alebo nasledujúcich náboženských obradoch akými sú prvé sväté prijímanie alebo birmovka, sa zvykne darovať zlatá retiazka s príveskom kríža. Prsteň zase sprevádza partnerské spolužitie. Zásnubný prsteň daruje muž žene pri žiadosti o ruku. Spravidla by mal byť zásnubný prsteň osadený kameňom, diamantom, ktorého opracovaná forma sa nazýva briliant. Svadobné obrúčky si snúbenci vymieňajú pri svadobnom obrade. Prsteň symbolizuje prísľub večnej lásky v manželstve. Pri narodení dieťaťa zvykne otec darovať matke šperk, väčšinou náušnice, alebo náramok ako prejav vďaky. Muži obdarúvajú ženy šperkami aj pri ďalších príležitostiach, akými sú výročie svadby, Deň matiek, narodeniny, či Valentín.
Pre niektorých ľudí majú šperky veľmi veľký význam. Šperky sú v niektorých rodinách hodnotným dedičstvom a posúvajú z generácie na generáciu aj niekoľko sto rokov.
- Lenka Lukáčová -
© Immortalis s.r.o.