Pálenie Moreny
Ešte pred pár storočiami by sme z úst ľudí mnohých kultúr mohli počúvať príbehy o bohoch, prízrakoch a bájnych bytostiach, ktoré často vídavať v lesoch. Prírodu a vlastne celý život človeka mali ovládať rôzne nadprirodzené sily. Rovnako ako iné staré národy aj Slovania verili v množstvo bohov, ktorí im mohli priniesť zdravie či chorobu, život alebo smrť.
Na uctievanie alebo zahnanie týchto nadprirodzených síl sa všade po svete vykonávali rôzne rituály a prekvitali tradície. Vo východnejších krajinách by sme na chrámoch mohli nachádzať zobrazenia Sfingy alebo drakov, ktoré mali zaháňať zlých duchov. V hlbokých častiach džunglí by sme zase mohli aj dnes nájsť šamanov, ktorí sa pomocou omamných látok dostávajú do akéhosi tranzu, kde vraj môžu s bohmi a duchmi komunikovať. V civilizovanejších krajinách však mnohé zvyky a tradície postupne zanikajú, no nájdu sa i také, ktoré vo väčšej či menšej miere pretrvávajú až do dnes. Jedným z nich je aj pálenie Moreny.
Pre starých Slovanov bola Morena bohyňou zimy a smrti, ktorej vláda sa začínala na „dušičky“ a končila na jar. Hovorí sa, že ak niekedy býva jeseň chladná, tak to si už Morena pýta svoju moc. Niektoré pramene hovoria, že je dcérou Lady, iné, že je dcérou bohyne Mokoši a že jej potomkom je samotná Smrť, ktorej zverila moc nad ľudským životom. Ako uvádza Peter Kuzmišín vo svojom článku Bohovia starých Slovanov – Morena Ako kráľovnej zimy a ľadu je Morene zasvätený diamant, zo stromov je to smrek, z rastlín beln a zo zvierat vrana a krkavec. Jej symbolom je vybielená lebka, svieca či lampa.
Hoci by sme mohli logicky predpokladať, že by táto bohyňa bola spodobnená ako vetchá zlá starena, nie je to tak. Morena, hoci prinášajúca zimu, smrť a často krát aj choroby, bola zobrazovaná ako krásna žena s dlhými čiernymi vlasmi. Hoci však bola krásna, jej srdce bolo studené ako ľad. Mohol sa slávny rozprávkar Hans Chriastian Anderson inšpirovať pri rozprávke o Snehovej kráľovnej práve krásnou ale chladnou Morenou?
Tak či onak prvé zmienky o pálení Moreny môžeme nájsť už v 14. storočí a rovnako ako iné rituály aj tento bol založený na určitých pravidlách. Základom slameného strašiaka, ktorý symbolizoval túto bohyňu boli dve drevené palice v tvare kríža, okolo ktorých sa následne omotala slama. Po tom, ako bola zhotovená, odeli ju do krásnych šiat. Sprievod niesol Morenu za zvukov spevu poobede na Kvetnú Nedeľu (podľa niektorých údajov na Smrtnú Nedeľu) cez dedinu, aby ju na jej konci zapálil a hodil do vody. Najčastejšie sa Morena hádzala do vody z mosta alebo zo skaly. S odplavením horiacej Moreny mali odísť aj zima a všetko zlé.
Sprievod sa spočiatku skladal najmä z dospelých. Neskôr túto funkciu prebrali najmä dievčatá a v období 2 svetovej vojny zase chlapci. V dnešných dobách túto tradíciu uchovávajú najmä folklórne súbory, ale nezávisle ju rozvíjajú aj rôzne obce.
© Immortalis s.r.o.